RECENZIA: Ja som číslo štyri
Alex Pettyfer sa nám predstavil vo filme o hrdinovi, ktorý z inej planéty pristál na zemi, aby tu bojoval o svoj holý život pomocou nadprirodzených schopností. A aby to nebol výdobytok vyspelej techniky, tak každý nadprirodzený jav bol zaznamenaný na mobilný telefón a okamžitou rýchlosťou nahraný na youtube.com, kde to malo ihneď niekoľko stoviek tisíc zhliadnutí behom jednej hodiny a dokonca sa to rozšírilo aj do správ, kde to samozrejme zaznamenali hrdinovi oponenti a vybrali sa mu na stopu.
Mimo iného nemohli chýbať ani príšerky z domácej planéty Blahoslávia, ktoré sa krvilačne vydali na hon po vyvolenom. Aby toho nebolo málo, tak hrdina mal aj svojho vlastného osobného strážcu. Nemyslím jeho ochrancu Henriho, ktorého si zahral Tymothy Olyphant , ale jeho mazlíčka, ktorého našiel len tak čistou náhodou pod kríkom a bol to pes, najlepší priateľ človeka a po novom aj najlepší ochránca človeka.
Ďalej sme tu mali životnú lásku, ktorú bolo ťažké opustiť po tom všetkom čo spolu zažili, no i tak si k sebe vedeli nájsť cestu a mladécho chlapca, ktorého v škole šikanovali, no vyvolený mu vedel podať pomocnú ruku a spolu sa preniesli cez všetky dobrodružstvá a nástrahy, ktoré im osud nadelil.
Film ako celok na mňa pôsobil dobrým kľudným dojmom, ale predsa len nebol to prvý a určite ani nie posledný film orientovaný na takýto žáner a zameranie. Kedysi som mal rád takéto filmy, no dnes sú už menej originálne ako predtým. Moje hodnotenie je preto: 45%





